Viem, že každému sa človek nezavďačí a vo verejnom priestore môže byť aj terčom. Tento článok je určený tým, ktorí ma chcú súdiť na sociálnych sieťach, písať nepravdy o mojich majetkových či iných pomeroch. Teraz by som sa mal s niektorými poslancami prestať baviť, či už im nepodať ruku za to… „že vraj zodpovedajú za celý obsah internetu“? 🙂 Ja to skôr vidím tak, že aj závisť si musí človek zaslúžiť… 🙂
Mám silné rodinné väzby .. a práve aj v NZ. Môj otec aj starý otec sa narodili a vyrastali na Hrebíčkovej ulici v Nových Zámkoch. Aj prastarý otec bol obyvateľ „železničiarskej kolónie“ a podieľal sa na rozmachu novozámockej železnice. Po politickom uväznení môjho starého otca (možno ho nájsť aj v tomto zdroji z roku 1929, str. 107) neskorším komunistickým režimom sa moja stará mama musela aj s mojim otcom z Nových Zámkov odsťahovať.
Vôbec sa nehanbím za to, že som z objektívnych dôvodov vyrastal v obci Dolný Ohaj. Aj vďaka tomu som získal lásku k zvieratám a prírode. Možno aj tým, že som musel dochádzať do školy v NZ, sa mi dostalo disciplíny a cieľavedomosti. Nehanbím sa za to, že som vyrastal v skromnejších pomeroch. Otec železničiar, matka invalid. SPŠE odbor TIS som vyštudoval s vyznamenaním a bez vlastníctva PC. Po vojne som začínal „od piky“ a po vstupe do policajného zboru som býval v BA. Svoj 1. byt v NZ som si kúpil za nekresťansky vysokú hypotéku v 22 rokoch, ale ako sa ukázalo, bol to najlepší obchod môjho života… a poradil mi to práve môj otec. „Peťko, ak chceš kúpiť byt, tak ho kúp teraz, lebo keď pôjdeme do EÚ, budú byty 3x drahšie“. Mal pravdu.
Postupne som vyštudoval verejnú správu a neskôr aj personálny manažment. A začal som budovať svoju kariéru. Nechcel som si pred voľbami robiť kampaň svojou kariérou a ani svojim služobným zaradením. Udivuje ma ako ma hneď hodnotia ľudia, ktorí ma absolútne nepoznajú. Nechcem to robiť ani teraz, ale dám im rečnícku otázku: Čo ak nás tento človek náhodou v minulosti možno počas obdobia dvoch rokov reprezentoval a zastupoval záujmy SR ako diplomatický policajný atašé v 9 miliónovom meste?
Posledných pár rokov bývam u nás za troma mostami „v železničiarskej kolónii“ Je to pekné a kľudné bývanie. Veľa ľudí si tam môjho otca ešte pamätá. Kúpali sa s ním v starom Zúgove, či hrávali hokej na Bani. Poznajú aj mňa a myslím si, že nie náhodou som práve v tejto časti mesta získal toľko hlasov ako primátor. Svoj dom som nezdedil, nedostal a ani nevyženil, ale kúpil a opravil. Som rád, že si môžem strihať svoje stromky a kosiť svoj trávnik. A mám aj „sedliacke vidly“, ktorými síce neprehadzujem peniaze na povale, ale trávu v kompostéri.
S úctou Peter Podbehlý
